Obavy z
robotizácie

Z rôznych médií sme denne zásobovaní správami na tému zániku a vzniku pracovných miest v dôsledku zavedenia umelej inteligencie, automatizácie či digitalizácie. Nie vždy vieme rozlíšiť, či sa jedná o seriózny článok, alebo len o zveličenie aktuálnej situácie za účelom atraktivity a vyššej čítanosti.

Faktom je, že aktuálne žijeme dobu tzv. štvrtej priemyselnej revolúcie, alebo inak nazývanej aj Priemysel 4.0, čo znamená prechod od fázy jednoduchej digitalizácie k inováciám založeným na vzájomných kombináciách materiálových, digitálnych a biologických technológií. Informačné a komunikačné technológie stoja v epicentre štvrtej priemyselnej revolúcie a sú faktorom ekonomických a spoločenských zmien viac ako kedykoľvek predtým (Jeck, 2017).

Samotné číslo (4) v poradí nám napovedá, že sme už ako ľudstvo zažili tri priemyselné revolúcie. Tvorba nových pracovných miest bola vždy spojená so zánikom starších, ktoré pokročilým technológiám uvoľnili svoje miesto v ekonomikách.

Z tohto dôvodu ľudstvo počas celej jeho existencie sprevádzal vznik a zánik rôznych pracovných miest a je to prirodzený vývoj rozvoja spoločnosti. V dnešnej dobe proces vzniku a zániku pracovných miest je však vnímaný s veľkou obavou.

Môže to byť spôsobené aj tým, že „nová generácia“ pracovných miest má vznikať pomalšie, zatiaľ čo zánik pracovných miest „starej generácie“ má byť rýchlejší (Kotíková a kol., 2019).

Digitalizácia, automatizácia, robotizácia sa prejavujú zmenou pracovných miest v troch hlavných smeroch, ktoré budú mať vždy reflexiu v dopyte a ponuke znalostí a ktoré dopadnú na samotných zamestnancov (Kotíková a kol., 2019):

• Nové technológie majú vplyv na transformáciu jednotlivých zamestnaní. Niektoré úlohy sú dnes už automatizované, v niektorých prípadoch technológia dopĺňa zamestnancov pri dosahovaní ich pracovných úloh. Celkovo, úlohy zabezpečované v rámci jednotlivých pracovných pozícií sa menia, mení sa aj dopyt po pracovných zručnostiach. Najviac sú a budú zasiahnutí tí zamestnanci, ktorí budú musia prispôsobiť celý rad svojich zručností.
• Nové technológie spôsobia, že niektoré povolania nebudú v ekonomike krajiny potrebné. V niektorých povolaniach môže byť väčšina úloh zautomatizovaná a ich zotrvanie na trhu práce bude iba dočasné. Zamestnanci v týchto povolaniach budú veľmi pravdepodobne musieť svoje profesijné zameranie zmeniť, ak budú chcieť zotrvať na trhu práce. To bude vyžadovať zmeny ich znalostí a zručností. Hoci sa vyhodnotenie ohrozenia automatizáciou líši, rovnako tak ako konkrétne čísla, musí byť pripravená stratégia, ktorá pripraví zamestnancov na možnosť tohto rizika.
• Nové technológie vytvárajú nové pracovné príležitosti a nové cesty, ako získavať potrebné zručnosti. V dôsledku zavádzania nových technológií priamo vznikajú nové pracovné miesta (napr. big data špecialista). Menia sa aj preferencie v oblasti voľného času a jeho trávenia, čo povedie k expanzii ďalších povolaní (napr. športoví tréneri, fyzioterapeuti). Objavujú sa nové formy práce, ako napríklad online platformy, z ktorých sa ľudia ešte budú musieť naučiť profitovať.

Najľahšie automatizovateľnou prácou je rutinná manuálna práca, ktorá je založená na sérii jednoduchých úkonov, ktoré sú vykonávané v predvídateľnom prostredí. Najhoršie automatizovateľnou prácou je nerutinná znalostná práca. Jedná sa o prácu, ktorá vyžaduje všeobecné, interdisciplinárne znalosti, kreativitu, interpretáciu a kritický úsudok (Kotíková a kol., 2019).

Využitie digitalizácie, automatizácie, robotizácie a umelej inteligencie je chápané ako nový koncept prinášajúci celospoločenskú zmenu zasahujúcu nielen samotnú výrobnú sféru, ale aj vyvíjajúci tlak na zmenu v chápaní ďalších systémov a inštitúcií – systému vzdelávania, pracovnoprávnych rámcov, vedy a výskumu, až po samotný trh práce a sociálne systémy (Kotíková a kol., 2019).

Prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS, 2019) poukazuje na preferencie / kritériá podnikateľov, aké majú na absolventov stredných a vysokých škôl.

Podnikatelia považujú za 5 najdôležitejších kritérií, ktoré by mal spĺňať potenciálny zamestnanec so stredoškolským vzdelaním práve tieto:

• schopnosť učiť sa (79,5%),
• komunikačné schopnosti(64,4%),
• odborné vedomosti (59,80%),
• schopnosť pracovať v tíme (53,8%) a
• jednoduchá práca s počítačom (50,8%).

Za 5 najdôležitejších kritérií, ktoré by mal spĺňať potenciálny zamestnanec s vysokoškolským vzdelaním považujú tieto:

• odborné vedomosti (69,7%),
• komunikačné schopnosti (64,4%),
• analytické myslenie (61,4%),
• schopnosť učiť sa (56,8%) a
• znalosť angličtiny na pokročilej úrovni (54,5%).

Manuálne zručnosti a fyzická zdatnosť v prípade stredných, aj vysokých škôl mali v kritériách značne nízke percentuálne zastúpenie: v prípade stredných škôl 25,8% a 6,1% a v prípade vysokých škôl 0,8% a 1,5%.

Rovnaký prieskum (PAS, 2019) dopĺňa aj o oblasti, v ktorých sú absolventi podľa podnikateľov najmenej pripravení do praxe.

Podnikatelia tvrdia, že absolventi stredných škôl k nim chodia najmenej pripravení v týchto 5-tich oblastiach:

• komunikačné schopnosti (60,9%),
• schopnosť učiť sa (55,5%),
• motivácia (52,3%),
• analytické myslenie (51,6%) a
• odborné vedomosti (51,6%).

Z vysokých škôl k nim chodia absolventi vysokých škôl najmenej pripravení v týchto 5-tich oblastiach:

• analytické myslenie (64,6%),
• komunikačné schopnosti (56,7%),
• odborne vedomosti (55,9%),
• motivácia (48%) a
• schopnosť rýchlo sa prispôsobiť zmenám (46,5%).

Z dvoch uvedených oblastí – kritériá, ktoré by mali spĺňať potenciálni zamestnanci a ich pripravenosť do praxe – sa nám vykryštalizovali schopnosti, ktoré potvrdzujú trend ovládať umenie komunikácie, spolupráce, kritického myslenia a celoživotného vzdelávania.

Analytické myslenie veľmi úzko súvisí s kritickým myslením (Ballová Mikušková, 2022; Pennycook, Koehler, Fugelsang, 2015):

• Analytické myslenie je schopnosť používať logiku, dôkazy a kritické myslenie na riešenie problémov, rozhodovanie a hodnotenie situácií.
• Analytické myslenie zahŕňa identifikáciu, analýzu, syntézu a interpretáciu informácií z rôznych zdrojov a perspektív.
• Analytické myslenie pomáha ľuďom nielen riešiť problémy, ale aj vytvárať nové nápady, inovovať a zlepšovať existujúce procesy a produkty.
• Analytické myslenie je dôležitou zručnosťou v mnohých oblastiach, ako sú veda, technika, obchod, právo, medicína a vzdelávanie.

Nenechajme sa vyplašiť správami o tom, ako nám roboty vezmú prácu. Zhodnoťme svoje skúsenosti a schopnosti. Ak máme pocit, že môžeme byť na trhu práce ohrození, analyzujme a skúmajme svoje možnosti a možnosti v našom okolí. Emócie sú dobrý sluha, ale niekedy zlý pán a majú schopnosť otupiť naše uvažovanie. Zamyslime sa triezvo nad svojimi rezervami a oblasťami na zlepšenie. Vzdelávajme sa, či rekvalifikujme sa. Zvýšme svoju hodnotu a možnosti uplatnenia na trhu práce skôr, ako na nás dopadnú negatívne dôsledky Priemyslu 4.0 a chyťme sa príležitosti ako ho využiť vo svoj prospech.