Hoaxy, fake news a
ako sa v nich vyznať

Mnohí sme sa s výrazmi ako dezinformácia, hoax či fake news stretli práve s rozmachom používania internetu a sociálnych sietí.

Avšak tak, ako je odjakživa medzi ľuďmi množstvo poctivých a slušných jedincov, je aj veľké množstvo nepoctivých a nebezpečných jedincov, ktorí z rozličných dôvodov spôsobujú druhým ujmu či ohrozenie.

A preto, ako pri výbere tovaru pri bežnom nákupe v obchode posudzujeme jeho kvalitu, tak aj pri informáciách, ktoré konzumujeme, potrebujeme posudzovať ich kvalitu. Nekvalitné informácie nám môžu spôsobiť problémy rovnako, ako nekvalitný tovar. Môžeme utrpieť stratu, ujmu, či sa môžeme ocitnúť v nebezpečenstve (Ivančík, 2022).

Hoaxy sú jedným z príkladov takýchto nebezpečných nekvalitných informácií.

Hoaxy sú najstarším a najfrekventovanejším žánrom falošného spravodajstva (Uličný, 2022). Podľa slovníka Národného bezpečnostného úradu SR, hoax – z angl. podvod, žart; znamená virálne rozšírenú poplašnú správu. Zväčša má tri typické znaky: naliehavosť, odkaz na iluzórnu autoritu (policajný zdroj, neexistujúce vedecké výsledky) a žiadosť o šírenie ďalej. Častým zámerom je vyvolanie obáv či strachu.

Hoaxy sa v ľudskej populácii vyskytovali dávno pred vynálezom internetu a sociálnych sietí. Všadeprítomný signál a možnosť sledovať dianie vo svete kedykoľvek a kdekoľvek je vynikajúcou živnou pôdou pre hoaxy a iné dezinformácie. Dôvodom šírenia rôznych nepravdivých správ môže byť zábava, ale aj cielená manipulácia s propagandistickým zámerom (Uličný, 2022). Rovnako dôvodom šírenia nepravdivých správ môže byť aj poškodenie mena firmy, značky, nachytať ľudí, prípadne zvýšiť napätie medzi sociálnymi skupinami (Ivančík, 2022).

Typickými príkladmi hoaxov sú rôzne prosby o darovanie finančnej čiastky pre chorého či postihnuté dieťa. Útočí na ľudské city a mnohí ľudia v úprimnej snahe pomôcť, bez premýšľania šíria tieto podvodné správy ďalej.

Ako sme vyššie uviedli, naliehavosť a žiadosť o šírenie je základným znakom hoaxov. Hoaxy majú za cieľ zbierať naše mailové adresy a osobné údaje. Často obsahujú aj záverečnú vetu: „Zdieľajte kým zmažú“. Z tohto dôvodu je nevyhnutné kriticky posudzovať každú správu, ktorú čítame, či sú uvedené dôveryhodné zdroje, prípadne či uvedené zdroje (vedci, či inštitúcie) vôbec existujú, či si správa neprotirečí. Alebo si o problematike pohľadáme aj na iných médiách, či obsah správy je skutočne pravdivý a máme sa začať obávať, alebo sa jedná o hoax a môžeme byť pokojní a nereagovať na každú výzvu.

Hoaxy sú však rôznorodé typy správ a môžu mať charakter aj varovnej správy. Tento typ hoaxov prevažne šíri varovania pred neexistujúcimi vírusmi alebo útokmi na počítač. Ide o najrozšírenejšiu formu poplašných emailov (Ivančík, 2022).

Medzi hoaxy zaraďujeme aj fámy (napríklad o čipovaní ľudí prostredníctvom vakcín), vymyslené petície a výzvy, ponuky rýchlych zárobkov (tzv. pyramídové hry), reťazové listy šťastia s roztomilými obrázkami sľubujúce po rozoslaní ďalším adresátom nekonečné šťastie a spokojnosť (Ivančík, 2022).

Najnebezpečnejšou formou zo všetkých hoaxov sú tie, ktoré môžu spôsobiť reálnu škodu – ujmu či stratu – finančnú. Jedná sa o formy finančných podvodov a lákajú od adresátov peniaze – žiadosť o pomoc pri prevode niekoľko miliónovej sumy, výhra v lotérii či phishing, prostredníctvom ktorého podvodník, tváriaci sa ako banková inštitúcia, láka od adresáta jeho prihlasovacie meno a heslo k bankovému účtu. Štandardná banka niečo takéto nikdy nerobí. Prípadne od adresáta podvodník láka rôzne manipulačné poplatky, pričom žiadnu odmenu alebo výhru nikdy adresát neobdrží a dostať naspäť svoje peniaze je prakticky nemožné (Ivančík, 2022).

Fake news – falošné správy sú tiež formou hoaxu. Fake news podobne ako hoaxy, existovali dávno pred vznikom internetu. Ide však o neologizmus, ktorý sa začal používať najmä v súvislosti so šírením správ s ideologickým podtextom, teda ako nástroj propagandy a svojou formou sa usiluje čo najviac priblížiť formátu spravodajských žánrov a všeobecne tradičnej žurnalistiky (Uličný, 2022).

Podľa slovníka Národného bezpečnostného úradu SR, Falošné správy – v angl. fake news; sú informácie, ktoré zámerne napodobňujú formát spravodajstva alebo iného produktu žurnalistiky, pričom ich tvorcovia úmyselne zavádzajú svoje publikum skresľovaním reality.

Šíreniu hoaxov a falošných správ pomáha ich emocionálny náboj – na širokej škále od príjemného vzrušenia až po hnev na nenávisť. Tam, kde chýbajú vedomosti, dôvera v empíriu (skúsenosť, pozorovanie) či spochybňovanie autority odborníkov a schopnosť kritického myslenia, si ľudia často vystačia s pocitmi a dojmami  (Uličný, 2022).

Dbajme preto na zvýšenú pozornosť a buďme v strehu, hodnoťme informácie ktoré čítame či počujeme, overujme zdroje a nenechajme sa nachytať podvodníkom. Zvyšujme vlastnú mediálnu gramotnosť a kritické myslenie. Je to dlhodobý a náročný proces, ktorým však pomáhame nielen samým sebe, ale aj najbližším ľuďom, na ktorých nám záleží – svojim starším rodičom, či vlastným deťom.